História

Prvá písomná zmienka o obci Vyšný Žipov pochádza z roku 1321. V tomto dokumente sa obec uvádza pod názvom „Kysisop“. V priebehu šiestich storočí sa názov obce často menil, jeho význam po obsahovej stránke však ostal dodnes.

Podľa listiny z roku 1410 k čičvianskemu hradnému panstvu vtedy patrilo okolo 50 obcí a osád a medzi nimi sa spomína aj Žipov a Malý Žipov, ktorý neskôr zanikol. Niektorí autori predpokladajú, že sa nejednalo o dve osady, ale o dve časti jedného sídliska.
V dôsledku šírenia cholery, narastajúcej chudoby a nesprávneho pochopenia hygienických opatrení (sypaním bizmutového prášku do vodovodných zdrojov) sa začali v júli 1831 prejavovať prvé náznaky rebélie obyvateľov. Revolučné udalosti zasiahli obec Vyšný Žipov dňa 7. augusta, kedy miestni obyvatelia za pomoci občanov Skrabského, Čierneho a Bystrého vyrabovali miestny kaštieľ Eduarda Bujanovicsa. Neušetrili ani liehovar. Zabránilo im v tom cisárske vojsko, ktoré obkľúčilo všetky obce zasiahnuté povstaním. Nasledovali súdy, väzenia, popravy.
 

Napriek zrušeniu poddanstva v roku 1848 a cisárskemu patentu z roku 1853 nevyriešila sa otázka pôdy vo vzťahu k roľníctvu. Najviac pôdy aj naďalej zostalo v rukách veľkostatkára Eduarda Bujanovicsa a po jeho smrti v roku 1855 to pripadlo jeho dedičom. Kým v roku 1869 sa udával počet obyvateľov obce číslom 537, o 11 rokov neskôr, teda v roku 1880 ich bolo iba 454. Druhý údaj o poklese obyvateľstva pochádza z roku 1900, keď v obci žilo 516 obyvateľov a v roku 1910 iba 468 obyvateľov.

História notárskeho úradu v obci siaha do roku 1906, kedy bol založený. Prvým notárom bol Alexander Gyarmati, ktorý býval v miestnom kaštieli, kde túto funkciu vykonával až do roku 1937. Nová budova notárskeho úradu bola postavená v rokoch 1940-41, ktorá po úpravách slúži aj dnes ako zdravotné stredisko. V tejto budove bola v tomto čase aj žandárska stanica, ktorá v obci existovala už od roku 1908. V medzivojnovom období bola v obci zriadená aj pošta aj telefón.

Väčšina obyvateľstva obce sa zaoberala prácou v poľnohospodárstve. V obci pre 2. svetovou vojnou nachádzal 1 hostinec a 3 obchody so zmiešaným tovarom Svoje služby poskytovali aj dvaja kováči. Vojnové udalosti postihli nielen židov, ale aj iných obyvateľov obce, hlavne vojakov slovenskej armády, bojujúcich na východnom fronte proti Červenej armáde. V roku 1944 bolo na cintoríne pochovaných veľa nemeckých vojakov, ktorých buď mŕtvych priviezli z frontu, alebo zomreli v obci, v nemeckom poľnom lazarete, ktorý bol zriadený v kaštieli. V roku 1992 boli tieto hroby exhumované a telesné pozostatky 22 mŕtvych Nemcov prevezené na spoločné pohrebište nemeckých vojakov.

Pri dotváraní celkového pohľadu na obec Vyšný Žipov nemožno obísť ani jej výstavbu v povojnovom období, ktorá bola v prvom rade zameraná na obnovu prístupových komunikácií k obci a zavedenie elektrického prúdu do domácností. V roku 1965 bol postavený most cez Topľu, upravená prístupová cesta do dediny a vyasfaltovaná aj cesta obcou. Tento vzhľad postupne dotvárali aj obecné stavby, ktorých výstavba sa začala v roku 1959 rekonštrukciou Osvetovej besedy, pokračovala výstavbou obchodného domu a pohostinstva (1966), novej šesťbytovej jednotky (1971), obecného úradu a pošta (1976), miestneho kultúrneho strediska (1981), domu služieb (1984), novej materskej školy (1990) a rekonštrukciou zdravotného strediska (1990), ktoré bolo v obci zriadené už v roku 1962. Počnúc rokom 1992 zanikla v obci prevádzkáreň. V tom istom roku boli započaté práce na plynofikácii obce.

Erb obce

Prvé známe pečatidlo obce s kruhopisom „Tott ISIP“ pochádza z roku 1789. Symbol obce tvorí holubica s ratolesťou v zobáku, ktorá stojí na dvoch vetvičkách. Nad holubicou je otvorená korune.

Druhé pečatidlo obce je z roku 1839. Dodnes sa zachovalo v župnom archíve v Miškovci. Kruhopis pečatidla znie: T(óth) IZSEP HELLYSEGE PETSETTYE 1839. Letopočet je vyrytý v ploche pažite, nad ktorou je vyrytý vlastný symbol obce. V poli pečatidla je zreteľne vyrytá mužská postava a štvornohé zviera. Symbolom obce nie je poľovník, ale pastier. Figúra, ktorá sa zdá byť puškou, je v skutočnosti palica a nad ňou tanistra – kapsa na potraviny. Znázornené zviera je vôl.

Erb Vyšného Žipova tvorí červený štít, v ktorom na dvoch zlatých vetvičkách stojí strieborná holubica so zlatou ratolesťou v zobáku. Nad ňou sa vznáša zlatá listová koruna. Na základe tohto erbu bola zhotovená obecná pečať a vlajka, farby ktorej sú odvodené od farieb erbu.